Marek, ĎAKUJEME!

Je prirodzené, že sú dni, na ktoré človek nikdy nezabudne. Medzi takéto dni patrí okrúhle výročie, narodenie dieťaťa, svadba a pod. Sobota, 28.5.2011  bude nezabudnuteľný deň pre nášho kapitána Mareka KANDERU. Marek odohrá posledné súťažné stretnutie za MFK Tatran Liptovský Mikuláš.

Marek Kandera,  

narodený  9. mája 1976  v Liptovskom Mikuláši začínal svoju športovú kariéru ako hokejista v športových triedach na Základnej škole 4. apríla v Liptovskom Mikuláši. Jeho trénerom, ktorý sa zaslúžil o dobré pohybové a výborné fyzické základy Mareka, bol pán Vladimír Majerík.

Po skončení základnej školy sa však Marek, našťastie pre súčasný Tatran, rozhodol venovať futbalu. V dorasteneckých družstvách futbalového klubu ŠK Liptovský Mikuláš, hrajúcich 3. ligu, bol jeho trénerom najskôr J. Moravčík a neskoršie J. Pleva. Boli to práve títo tréneri, ktorí na štadióne „Za Váhom“ dokázali Mareka v rekordne krátkej dobe pripraviť tak, aby ešte v dorasteneckom veku hral za „A“ mužstvo dospelých vtedajšej ŠK.

Na konci roku 1996 sa začala pripravovať fúzia futbalových klubov ŠK Liptovský Mikuláš a Tatran Okoličné, ktorej súčasťou bol aj Marekov prvý a zatiaľ jediný futbalový prestup. Odkedy sa stal hráčom Tatranu prešiel postupmi zo 4. ligy až do súčasnej 1. ligy, pričom ako už bolo uvedené nikdy (aj cez niektoré zaujímavé ponuky) tento klub neopustil.                   

Ako vidí svoju kariéru Marek...

„K športu som pričuchol už ako 5 ročný ako malý hokejista. K futbalu som sa dostal ako 13 ročný na jednu sezónu (popri hokeji) za  starších žiakov, vtedy ešte na ihrisku na “Textilke” kde som hrával na poste útočníka pod vedením trénera Ladislava Greša. Naplno som začal s futbalom ako 15 ročný v lete roku 1992 za Váhom v Liptovskom Mikuláši za mladší dorast pod vedením trénera Juraja Moravčíka. Hrával som v útoku, no v jednom zápase v Prievidzi sme nemali obrancu a tréner Moravčík ma nominoval na tento post, kde som už ostal hrávať dodnes.

Po mladšom doraste ma v staršom doraste začal trénovať tréner Ján Pleva, ktorý prešiel s nami aj do A-čka. Do základnej zostavy A-čka som sa dostal po teraz už úsmevnej situácii. Jeden hráč základnej zostavy mal nezhody s vedením a odmietol nastúpiť na zápas a tréner  nominoval mňa a už som hrával pravidelne. V januári 1995 som narukoval na ZVS do Bratislavy kde som rok futbal nehral vôbec, čo bola škoda, keďže Liptovský Mikuláš bol viac menej polovojenský klub.

Po ZVS som sa vrátil do Liptovského Mikuláša kde som ostal do zimy 1996. Zimnú prípravu v januári 1997 som už absolvoval v Tatrane Okoličné pod vedením trénera Štefana Melúcha. Od leta  1997 som bol opäť v Liptovskom Mikuláši, no to len preto lebo Tatran Okoličné sa premenoval na Tatran Liptovský Mikuláš. V A-čku Tatrana som strávil až dodnes krásnych 14 rokov a nejaké drobné, za ktoré som zažil futbalové úspechy aj sklamania, spomeniem aspoň tie úspechy, postup do III. ligy, do II. ligy, do I. ligy kde hráme aj túto sezónu a aj účasť vo štvrťfinále Slovenského pohára 2010/2011. Stretol som tu veľa kamarátov spoluhráčov, či to boli na začiatku hráči ako Milan Kralčiak, Paľo Ondrejka, bratia Milan a Paľo Beňovci, Miro Laco, Martin Vyskočáni, Mišo Tomek, z tých neskôr narodených Rado Bella, Miro Blaščík, Mišo Olejár, Peter Pitoňák, ale aj chalanov zo súčasného kádra a mnoho, mnoho ďalších. Trénovalo ma tu zopár trénerov, z ktorých mi nedá nespomenúť už spomínaných ako Štefan Melúch a Ján Pleva ďalej Pavol Kubičko, Rudolf Urbanovič, Peter Kurek, Milan Nemec, Peter Zelenský, Ladislav Totkovič, Ľubomír Páleník, terajší tréner Pavol Strapáč, ale aj iný. Za ich odvedenú prácu (nie vždy to bolo ľahké) im ďakujem. Taktiež ďakujem funkcionárom a sponzorom za ich snahu vytvoriť nám ideálne podmienky na to aby sme mohli robiť to, čo máme tak radi, hrať futbal.  Mne ideálne podmienky dlhé roky vytváral môj zamestnávateľ a veľký fanúšik futbalu Boris Krajčí. Futbal sa hrá pre Vás, fanúšikov- neodmysliteľnú  súčasť  futbalu. Dúfam, že za tie roky som aspoň niektorým z Vás urobil radosť z tejto hry. A aby som nezabudol, najväčšie poďakovanie patrí mojej priateľke za veľkú dávku tolerancie a pochopenia.

Futbal bez futbalistov asi existovať nebude a preto prajem Tatranu aby vychoval čo najviac futbalistov, ktorí tiež budú spomínať na krásne časy v klube Tatran Liptovský Mikuláš tak ako ja.“

Každý z fanúšikov Tatranu iste uzná, že medzi hlavné Marekove futbalové prednosti patrí výborná hra hlavou, tvrdá strela jeho silnejšou ľavou nohou a postupne získaná skúsenosť, prehľad v hre a taktická vyspelosť. Tieto prednosti ho zákonite predurčili do role tzv. „ťahúňov družstva“, čo nám, fanúšikom a funkcionárom Tatranu pravidelne dokazoval nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Za to všetko, čo pre náš klub urobil patrí Marekovi Kanderovi jedno veľké ĎAKUJEME!!!