Píšu o nás ... rozhovor s prezidentom MFK Tatran, Milanom Mikušiakom, po postupe do FL

Futbalisti Liptovského Mikuláša sa postarali o jednu z najväčších senzácií v histórii slovenského futbalu. Klub, ktorý funguje v mimoriadne skromných podmienkach a jeho hráči okrem futbalu aj pracujú, postúpil do Fortuna ligy. Hoci v poslednom druholigovom kole už Liptáci hrať nebudú, na čele majú nedostihnuteľný štvorbodový náskok. „Je to ako keď človek ide na Mt. Everest, pritom nie je horolezec, nemá kyslíkový prístroj a nepozná ani cestu, ale napokon tam vyjde,“ vraví prezident MFK Tatran Liptovský Mikuláš MILAN MIKUŠIAK.

Ako vnímate postup vášho klubu do najvyššej slovenskej súťaže?

Dlho som si myslel, že snívam. Potom sme spoločne s vnukom, ktorý tiež v našom klube hráva, precitli a zistili, že to nie je sen, ale skutočnosť.

O postupe sme ani nerozmýšľali. Keď sme sa po dvoch prehrách v úvode ročníka s Košicami a v Bardejove ocitli na poslednom mieste, bolo potrebné mužstvo nabudiť, pretože kvalita v ňom bola.

V ďalších 26 stretnutiach ste prehrali už len dvakrát. V jarnej časti dokonca jediný raz. Druhú ligu vyhráte so ziskom 60 bodov.

Dosiahnuté výsledky nie sú náhoda. Na rozdiel od súperov, ktorí mali kolísavé výsledky a možno na nich spadla deka, sme v posledných stretnutiach hrali uvoľnene, s čím som veľmi spokojný. Po poslednom zápase v Púchove to aj domáci hodnotili tak, že náš výkon bol ligový.

Radostné emócie však trvajú krátko a teraz začneme rozmýšľať, ako ďalej. Psychologicky sme na to boli pripravení. Hráčom sme po jesennej časti, keď sme dobre stáli v tabuľke, povedali: hrajte a uvidíme, čo to prinesie.

Ako ste prežívali posledné sekundy stretnutia v Púchove?

Bol som mimoriadne pokojný. Neviem, čím to bolo. Nechcem hovoriť, že som bol stopercentne presvedčený o našom postupe, ale mužstvu som veril, aj keď sme to nemali vo svojich rukách.

Najhoršie boli minúty bezprostredne po zápase, pretože duel Banskej Bystrice v Komárne sa skončil neskôr. Mal som dosť zmiešané pocity, keď som videl, ako naši pozerajú na ihrisku na mobil.

Mysľou mi prebiehalo všeličo možné, pretože Bystrica v predchádzajúcom zápase dala gól v nadstavenom čase. Zrazu chlapci začali skákať od radosti a naháňať sa po ihrisku. Bolo to nesmierne krásne.

Ako vyzerali oslavy vo vašom podaní?

Neboli dopredu pripravené. Všetko bolo spontánne. Do Púchova sme neviezli nič, a tak sme hneď po zápase šli so šoférom do obchodného domu. Veľký výber tam nebol, ale kúpili sme všetko, čo mali.

Do šatne sme dali asi 18 fliaš prosecca, chlapci sa tomu potešili. Počas návratu domov zabezpečili naši manažéri privítanie na štadióne.

Čakalo nás množstvo ľudí a v záhradnej reštaurácii bol nachystaný ohňostroj. Trval možno aj 30 minút. Mali sme to odkonzultované s vedením mesta, prišli aj primátor s viceprimátorom, takisto televízia.

Chlapci mali potom ešte pripravené jedlo, oslavovali a spievali možno aj do tretej rána. Ja som šiel domov okolo polnoci, pretože som bol unavený a mal som so sebou vnuka.

Príbeh futbalistov Liptovského Mikuláša je ako námet na film. Pre finančné problémy ste sa do súťaže prihlásil zopár hodín pred uzávierkou prihlášok. A napokon ste postúpili do ligy...

Je to skutočne tak. Limitovaní sme tým, že pre rozkol medzi poslancami mestského zastupiteľstva je Liptovský Mikuláš už tretí rok v rozpočtovom provizóriu.

V takom prípade nemôže poskytovať dotácie športovým, kultúrnym a iným organizáciám tretieho sektoru. Od mesta sme zatiaľ tohto roku nedostali ani cent, čo je veľmi zlé.

Klub platí aj náklady spojené s fungovaním štadióna, čím sme oproti súperom v nevýhode. Financií na platy a odmeny pre futbalistov potom veľmi niet.

Do súťaže sme sa prihlásili na poslednú chvíľu a za takých podmienok, že športový riaditeľ Ján Papaj, ktorý je mimoriadne obetavý funkcionár a neštíti sa ísť kosiť či lajnovať ihrisko, alebo pomáhať s čímkoľvek, dohodol s hráčmi zníženie platov o 20 až 40 percent, aby sme sa zmestili do rozpočtu a mohli nastúpiť.

Nechceme to robiť bezhlavo, že sa prihlásime a narobíme si dlhy. Náš klub nedlží nikomu nič. Všetka česť hráčom, niektorí z nich okrem futbalu aj pracujú. Náš model je taký hybrid, ale ukazuje, že sa to dá aj takto.

Majú hráči za víťazstvo v druhej lige sľúbené prémie?

Na začiatku jarnej časti sa ma pýtali: pán prezident, a čo, keď postúpime? V duchu som sa zasmial a vravel si, že nebudem hovoriť o piatich, či desiatich tisícoch, lebo by to bolo na hanbu. Tak som im povedal: Viete čo, dostanete prémiu 25-tisíc. Musel som to navýšiť, aby to bolo zaujímavé.

Teraz to treba plniť. Ale myslím si, že to zvládneme. Nejaké prostriedky sme na to mali pripravené, pretože posledné štyri kolá nasvedčovali, že by sa nám postup alebo baráž mohli podariť.

Tých 25-tisíc je pre každého hráča?

No to by bolo... Nie je to na hlavu, možno na Slovane to majú tak. U nás je to pre celé mužstvo i realizačný tím. V našich podmienkach môžeme hovoriť o tom, že to predstavuje trinásty a polovicu štrnásteho platu.

Financií budeme teraz určite potrebovať viac, lebo musíme zvýšiť zábezpeku pre profesionálne zmluvy z 10-tisíc na 30-tisíc eur.

Vyššie bude aj štartovné, k tomu spomenutá odmena a v neposlednom rade peniaze na prenájom štadióna. Pretože hoci ten náš je útulný, podmienky na Fortuna ligu nespĺňa.

Mužstvo z Liptova sa v Slovnaft Cupe nezľaklo ani Slovana Bratislava. Prehralo s ním len tesne 0:1. (Zdroj: TASR)

Kde budete hrávať domáce zápasy?

Rokovali sme už o Poprade a je dosť pravdepodobné, že budeme hrať tam. V skrátenom licenčnom konaní sme museli deklarovať infraštruktúru.

Náš štadión nemá vyhrievanie, osvetlenie ani požadovanú kapacitu 3 500 miest, preto sme hľadali možnosti.

Poprad z druhej ligy vypadáva a štadión je majetkom Slovenského futbalového zväzu, preto sme sa informovali. Je možné spraviť zmluvu na všetky domáce zápasy.

Ťažko o tom konkrétnejšie hovoriť, lebo ešte len teraz sme postúpili. Rozbehneme rokovania, na ktorých sa budeme snažiť túto vec dotiahnuť. Mám aj jednu inú myšlienku.

O čo ide?

Aktuálne je pre pandémiu obmedzený počet divákov, nie je potrebné trávnik vyhrievať a vonku je dlho vidno. Nemusíme predsa hrať o 19. hodine.

Chceme hovoriť s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom a prezidentom ÚLK Ivanom Kozákom, či by bolo možné v jesennej časti udeliť výnimku a mohli by sme aspoň dva-tri zápasy odohrať doma, pre našich fanúšikov. Náš štadión je druhej kategórie, je pekný a moderný, s kapacitou 1 800 miest.

A keď už potom bude počasie horšie, hrali by sme v Poprade. Taká je moja predstava, uvidíme, ako s tým pochodíme.

Objavovali sa rôzne šumy, ale z vašich slov vyplýva, že Fortuna ligu hrať budete. Je to tak?

Áno. Do 5. mája sme museli na Úniu ligových klubov zaslať predbežné dohody, ktoré sme podpísali u notára. Takže to berieme vážne. Keď sme niečo podpísali, tak nebudeme potom šaškovať.

Hráčom sme sľúbili, že ak druhú ligu vyhrajú, do Fortuna ligy pôjdeme. V pondelok idem na očkovanie a potom už budem rozmýšľať, čo a ako ďalej.

Nie je to jednoduché, ale povedal som si, že to stojí za to. Pre niektorých chlapcov je to životný úspech a za odmenu, ako sa k tomu staviame, povedali, že zostanú. V ťažkých časoch a ekonomických podmienkach vie srdce i túžba urobiť zázraky.

Prezident MFK Tatran Liptovský Mikuláš Milan Mikušiak (vpravo) s trénerom Marekom Petrušom a vnukom Patrikom. (Zdroj: archív M.M.)

Plánujete súčasný káder posilniť?

Radi by sme. Súčasný káder je dobrý, ale úzky. Celú sezónu sme odohrali s 12-13 hráčmi, mali sme šťastie, že sa príliš nezraňovali. Snažíme sa venovať dostatočnú pozornosť rehabilitácii.

Káder by sme chceli rozšíriť o troch-štyroch hráčov, ale prevažne plánujeme dať priestor tým, ktorí si to vybojovali. Možno niekto odíde, na 80 percent však máme od hráčov prísľub, že chcú u nás hrať naďalej.

Ak chcete hrať v lige dôstojnú rolu, klub je potrebné sprofesionalizovať. Či budú hráči aj v lige popri futbale pracovať?

To neviem. Hrali sme prípravné stretnutia aj s ligistami a kondične sme v nich nezaostávali. Hráči sú pripravení dobre. Mávajú aj dvojfázové tréningy, vtedy si berú voľno. Jednofázové tréningy prispôsobuje tréner tak, aby mohli prísť aj tí, čo sú v práci.

Rozprávali sme sa spolu o tom. Súčasná metodika nie je nastavená tak, že mužstvo musí trénovať desaťkrát v týždni. Nastavené parametre nám zatiaľ vyhovovali, ale v lige je futbal trochu rýchlejší. Tí, ktorí majú živnosti, asi zostanú aj pri svojej práci.

ZDROJ: https://sportnet.sme.sk/

AUTOR: Daniel Dedina