Rozhovor s prezidentom klubu Milanom Mikušiakom

Po ukončení jesennej časti II. futbalovej ligy vám prinášame rozhovor s prezidentom klubu, MFK Tatran Liptovský Mikuláš, Milanom Mikušiakom.

Jesenná časť futbalovej II. ligy je za vami, môžeme povedať, že bola úspešná. Ako ste ju videli vy z pohľadu prezidenta klubu?

Jesenná časť súťaže pre náš klub skončila posledným zápasom, v ktorom sme na umelej tráve v Ružomberku podľahli Púchovu 1:2. V zápase sme sa síce rýchlo ujali vedenia, čo nám asi poškodilo, nakoľko náš výkon ochladol a inkasovali sme dva zlepené góly. Posledných 20 min. sme vyvinuli aj ohromný tlak, ale nebolo nám súdené v tomto zápase zvíťaziť. A tak skončila impozantná séria, keď sme v nepretržitom rade 10 krát za sebou vyhrali a len raz remizovali. Je to skvelý výsledok, ktorý v našom účinkovaní v 2.lige nemá obdobu. 

Ako ste spomínali, hráči A-mužstva predviedli v sezóne solídne výkony a čom svedčí aj tá 11-zápasová séria v rade bez prehry, ktorú Tatran ešte vo svojej histórií nezažil. Aj keď prvé dve stretnutia prehral.

Mužstvo sa po týchto prvých dvoch prehrách v súťaži zomklo a kvalitnou a poctivou hrou dokázalo následne dosiahnuť túto úspešnú sériu. 

V tabuľke budete zimovať na druhom/treťom mieste. Bude tam prípadná ambícia postupu?

Byť po jeseni na 2.mieste takej kvalitnej súťaže, to by sa mi ani neprisnilo. Do ligy sme vstupovali na poslednú chvíľu, keď až v posledný deň sme doručili na SFZ prihlášku. Je všeobecne známe, že pôsobíme v meste, kde v súčasnom volebnom období doteraz ani raz nebol schválený mestsky rozpočet v riadnom termíne a mesto vždy vstupuje do nového roku v rozpočtovom provizóriu. A to má za  následok, že aj keď v rozpočte sú plánovane finančne prostriedky aj pre náš klub, nevieme kedy a v akej výške môžeme s nimi počítať. Tak tomu bolo aj tento rok a do toho prišla pandémia Covid-19 a my sme zostali prakticky bez peňazí. Sponzori majú problémy udržať svoje firmy pri živote, mesto schválilo rozpočet niekedy v polroku a my sme museli nejak fungovať. Klub prežil doslova klinickú smrť. Keby ma ku klubu neviazalo to dlhoročné puto, tak by som to určite aj ja zabalil. Aj zmodernizovaný štadión bola veľká motivácia udržať klub pri živote. Po rôznych peripetiách sa napokon podarilo udržať klub pri živote, aj na úkor jeho ďalšieho zadlženia. S hráčmi a realizačným tímom sme sa dohodli na znížení platov o jednu tretinu a tým sme sa dostali ku klubom s najnižším rozpočtom v súťaži. Existenčne problémy však nepominuli, pretože ani naši partneri nám už ďalej v tomto období nedokážu výrazne pomôcť a ak nám v budúcnosti nepomôže nejakým výraznejším spôsobom mesto, tak nedokážeme úspešne pokračovať v súťaži. Určite by výraznou mierou dopomohol aj vstup nového partnera. Bohužiaľ, v dnešnej spoločenskej situácii sa to ukazuje viac ako zbožné prianie než životná realita. Situácia sa naviac skomplikovala aj v prevádzkovaní nášho športhotela na štadióne, keď pôvodný nájomca ukončil činnosť aj v dôsledku pandémie a nám zostali aj všetky náklady na réžiu štadióna. Keď k tomu prirátame náklady na prevádzku novej administratívnej budovy, tak sme na energie minuli v roku 2020 takmer celý príspevok z mesta, ktorý pre A-mužstvo predstavoval sumu 30 tisíc euro. Mesto nám ešte prispelo sumou 25.tis. eur na mládež, čo nám výrazne pomohlo pri udržaní mládežníckeho futbalu. Tu by sa prihováralo povedať, že klubu by pomohlo keby sa našiel spôsob možno na úrovni mesta ako nás odbremeniť od nákladov na energie tak ako to funguje napr. pri hokeji, kde mesto každoročne prispieva na základe mandátnej zmluvy firme, ktorá prevádzkuje štadión. To sú veci, ktoré by nám určite dopomohli v tejto ťažkej finančnej situácii. Mňa už stále vyplakávanie tiež prestáva baviť, ja sa už začínam presviedčať, že o ten futbal v meste nikto nemá asi záujem a moje možnosti majú tiež svoje limity. Do klubu som v poslednom období investoval nemalé prostriedky spojené aj s výstavbou štadióna plus chod klubu. Samozrejme, že tieto úvahy musia mať logické a racionálne vyvrcholenie, ktorým je konštatovanie, že môžeme hrať len také súťaže, ktoré dokážeme vyfinancovať. Aby som sa dostal k podstate vašej otázky o prípadnom postupe vyššie. Najvyššia Fortuna liga je určite aj o peniazoch, takže v momentálnej situácií v akej sa nachádzame je o tom ťažko hovoriť. No nemôže nám nikto zazlievať ambíciu postupu pri takých výkonoch, aké podávalo naše mužstvo v jesennej časti.

Prejdime k samotnému kádru. Poväčšine hráčov ak nie všetkým skončili v novembri tohtoročné zmluvy. Teda naskytuje sa otázka či bude snaha všetkých hráčov udržať pokope?

Všetci hráči od leta prešli na spôsob zamestnávania sa ako SZČO a zmluvy s klubom im končia 31.12.2020. V súčasnosti manažment klubu začal s nimi rokovanie o ich predĺžení. Ešte nie je známe koľkí ich predĺžia a koľkí pôjdu za lepšími podmienkami. My nedlhujeme hráčom ani euro a v tomto duchu chceme pokračovať aj naďalej. Ako sa nám to bude dariť, to bude otázne. Jedno je však isté. Budeme zodpovední a ak sa nám nepodarí získať potrebné finančné prostriedky, tak súťaž so cťou dohráme a na začiatku ďalšej sezóny prehodnotíme naše možnosti účinkovania v tak náročnej súťaži, akou 2.liga určite je.

A čo trénerská pozícia? Štefan Zaťko pri jednom rozhovore podotkol, že jeho ďalšie pôsobenie na Tatrane je otázne.

Podobne ako hráčom, tak aj trénerovi Zaťkovi skončila zmluva a vyzerá to tak, že aj on sa obzerá po lepších podmienkach. 23.decembra tohto roku by tréner Zaťko v našom klube dosiahol jedinečnú hranicu 1000 dní účinkovania od svojho príchodu, čo sa počas nášho pôsobenia v 2.lige žiadnemu trénerovi nepodarilo. Aj tento údaj hovorí o spokojnosti s jeho prácou v našom klube a pokiaľ by sa rozhodol ostať u nás, len by sme to uvítali.

Vieme, že Tatran mal obrovské problémy vôbec začať tohtoročnú ligu, sú nateraz tieto problémy zažehnané? Nie sú tam obavy o zimnú prípravu a jarnú časť ligy?

Ja verím, že sa nám podarí udržať káder pokope. Chlapci majú motiváciu na dosiahnutie dobrého umiestnenia a my v klube urobíme všetko, aby sme im vytvorili aspoň také podmienky ako na jeseň.

SFZ nedávno avizoval, že bude posielať finančné injekcie futbalovým klubom II. ligy. Je to reálne? Určite by vám to pomohlo.

Určite. Pomôže nám to veľmi. Príspevok SFZ predstavuje cca 16 tisíc euro a to by sme použili práve na platy pre hráčov, aby sme preklenuli december a začali s prípravou ihneď po Novom roku, nakoľko 13. februára sa začína jarná časť sezóny.

MFK má rozsiahlu členskú základňu aj v mládežníckych kategóriách. A aj keď ich sezóna bola taká kadejaká pre pandémiu COVID19, mohli by ste pár vetami zhodnotiť aj ich?

Klub okrem A-mužstva má veľký počet mládežníkov zaradených v 12 mužstvách. Pandémia 2x prerušila ich futbalový život, ale aj napriek tomu všetky tímy dobre obstáli vo svojich kategóriách. Práca s mládežou u nás vždy bola prioritná a inak tomu nie je ani teraz. Verím, že všetky mužstvá sa riadne zapoja do svojich súťaží, keď im to samozrejme dovolí pandemická situácia.

Vaše meno je doslova zrastené z históriou futbalu na Tatrane kde pôsobíte už desaťročia. V tomto trende chcete aj naďalej pokračovať? Čo vám futbal dáva?

Od roku 1994 pracujem v Tatrane v rôznych vrcholných funkciách a v posledných rokoch nepretržite vo  funkcii prezidenta klubu a hlavného akcionára. Na mojej osobe stojí finančne zabezpečenie klubu už veľa rokov. Rok čo rok zháňať financie je ťažšie a ťažšie. Ale tak ako je to teraz v období pandémie, to tu ešte nebolo. Po minulé roky som mal predstavu ako sa bude klub financovať, mali sme pouzatvárané zmluvy s partnermi, mali sme informáciu o pomoci z úrovne mesta i partnerov. Dnes nevieme nič. Takže sumár sumárom začíname na lade. Trápili sme sa doteraz a trápiť sa máme chuť aj naďalej, lebo futbal milujem a zvlášť v Tatrane. Dlhé roky v klube pôsobím bez nejakej zvláštnej motivácie. Avšak teraz už prišla ku mne aj osobná motivácia a to, že som sa dožil toho, že v Tatrane hrá futbal aj môj vnuk, ktorý je tiež futbalovým fanatikom ako ja. A to nesmierne napĺňa. Je to ako živá voda na moje ubolené srdce, je to sila, ktorá ma bude udržovať pri futbalovom živote v Tatrane. Doslova futbalový otrok v mojej osobe sa nechystá odchádzať, ale odznova začína rozmýšľať ako pokračovať ďalej. Len aby bolo aké také zdravie, aby mi umožnilo aj naďalej viesť klub k ďalším, verím, úspechom. Vo svojom živote som absolvoval futbalové stretnutia v mnohých štátoch Európy. Videl som zápasy najlepších klubov na svete. No zároveň nikdy neohrdnem navštíviť ani futbalové zápasy nižšej úrovne v rámci našich Liptovských líg. Futbal mi prináša potešenie, napĺňa ma svojou filozofiou a originalitou každého zápasu. Aj to je dôkaz, ako som splynul s futbalom a samozrejme s klubom MFK.

Po sezóne každoročne mávate klubové zhodnotenie a vyhodnotenie najlepších hráčov všetkých kategórií. Tento rok, kvôli pandémii asi nebude, alebo sa mýlim?

Blíži sa koniec roka a tak ako po iné roky sme zvykli vždy bilancovať naše výsledky. Každoročne sme organizovali slávnostný galavečer s oceňovaním najlepších hráčov. Bohužiaľ tento rok sa toto pre pandémiu neuskutoční, ale aj tak sme nezabudli na našich mladých futbalistov a prostredníctvom trénerov sme im odovzdali aspoň mikulášske baličky, ako pripomenutie tejto akcie.

Idú vianočné sviatky. Môžete nám prezradiť v ako duchu ich trávite? Tradičnom alebo nejakom modernejšom?

Ani sme sa nenazdali a vstúpili sme spoločne s obnovením súťaže do adventného predvianočného obdobia. Hráči sa rozišli do svojich domovov, ku svojim najbližším, s ktorými strávia sviatky. Podobne aj ja sa teším na Vianočné sviatky, ktoré prežijem v kruhu celej rodiny so štyrmi mojimi vnúčatami. Preferujem klasické naše slovenské Vianoce, s cirkevnými náležitosťami pri slávnostne prestretom stole. Čítanie z biblie na štedrý deň a spoločné stolovanie počas celých sviatkov. Nahradzuje mi to, že počas roku sme rozbehaní, nieto veľa času sa stretávať a práve sviatky to umožnia. Človek ma zároveň čas sa zamyslieť a vnútorne posilniť pre to, čo chce ďalej vykonávať. A to platí aj pre mňa.

Chcete na záver niečo dodať?

Budem sa snažiť, aby som dokázal úspešne viesť Tatran ešte niekoľko rokov dopredu. Verím, že v mojom snažení budem mať aj naďalej podporu, či už zo strany mesta, mojich spoločníkov, spolupracovníkov v klube, sponzorov a darcov. Keď toto budem cítiť, tak od futbalu v Tatrane odchádzať nebudem. Som hrdý na to čo sme dosiahli, na mesto Liptovský Mikuláš, ktoré vzorne reprezentujeme pri zápasoch po celom Slovensku.

Želám všetkým športovým priateľom pekné a ničím nerušené vianočné sviatky.

ZDROJ: My Liptov