Rozhovor s najlepším strelcom MFK Tatran, Richardom Bartošom

Deväť gólov, prvé miesto v lige, narodenie dcérky Olívie. Hráč Liptovského Mikuláša Richard Bartoš o doterajšom priebehu sezóny. V tejto sezóne strelil hráč druholigového MFK Tatran Liptovský Mikuláš Richard Bartoš už deväť gólov. Ostatné dva pridal v stredu v predohrávke 13. kola do siete Slavoja Trebišov (2:1). Bartoš pre FUTBALNET prezradil, aké je to byť na prvom mieste tabuľky.

Proti Trebišovu ste dali dva góly, ktorý bol z vášho pohľadu dôležitejší?
„Asi ten na 2:0, keďže napokon bol aj víťazný. Predchádzala mu pekná akcia Kačeríka a ja som loptu dorazil do bránky.“

Hráči Slavoja hrýzli, ako by ste zhodnotili včerajšie stretnutie?
„Hrali sme súťažný zápas po viac ako mesačnej pauze a len týždennom tréningovom cykle. Nevedeli sme presne, čo môžeme očakávať a ani terén nebol optimálny, veď ráno sú už aj mrazy a tak ďalej. Myslím si, že sme proti Trebišovu začali celkom dobre, prvý polčas sa niesol v našej réžii, súper síce hrýzol a mal nejaké šance, ale dobrými zákrokmi nás podržal brankár Luksch, vlastne celú jeseň podáva dobré výkony. V druhom polčase sme zvýšili na 2:0, myslel som si, že víťazstvo si ustrážime. Po našej chybe však hostia korigovali na 1:2. Potom mali Trebišovčania tlak. Som však rád, že sme to ustáli a duel trojbodovo zvládli.“

Pre koronavírus sa II. liga nehrala viac ako mesiac a pol. Ako ste sa cítili na ihrisku?
„Celkom dobre, futbal nám chutil. Nebolo to ešte úplne ono, trénovali sme len, ako som už spomenul, jeden týždeň. Čaká nás ešte zápas s Púchovom a potom príde ďalšia mesačná pauza.“

Ako ste prijali rozhodnutie, že súťaž môže ešte počas jesene pokračovať?
„Najmä som nerozumel, prečo sa naša súťaž prerušila, keďže sme takisto profesionáli, tak ako kluby vo Fortuna lige. Ale s tým už nespravím nič.“

Čo ste robili vo voľných chvíľach bez futbalu?
„Chodil som aj do práce. V Ružomberku máme rodinné mäsiarstvo, tak som pracoval. Vynútenú pauzu ale som niesol ťažko, boli sme dobre rozbehnutí, stopka stopla aj nás... Našťastie sme na dobré výsledky nadviazali proti Trebišovu. Verím, že to zvládneme aj v našom poslednom zápase jesene proti Púchovu.“

Poďme späť k duelu proti Trebišovu. Vy ste po prvom góle, ktorý ste dali hlavičkou po rohu, oslavovali, akoby ste kolísali dieťa. Bol to zámer?
„Áno, pred dvanástimi dňami sa nám narodila dcérka Olívia. Aj manželka Mária vyvíjala tlak, aby som nejakým takýmto štýlom prípadný gól oslávil (smiech).“

Po druhom presnom zásahu už radosť bola miernejšia. Či sa to len zdalo?
„Asi sa to len zdalo. Bez divákov na tribúnach je to naozaj komorné, nevedel som ani, kde sa mám ísť radovať. Z každého gólu, aj keď ho strelí niekto iný, mám obrovskú radosť.“

Viacerými dobrými zákrokmi vás podržal brankár Luksch. Aj vďaka jeho výkonom ste na 1. mieste. Aký je to gólman?
„Je to veľký ,pohoďák‘ a prenáša to aj na celú šatňu. Priniesol so sebou aj niečo české, keďže je Čech. Sú medzi nami aj podpichovačky, hoci po predošlých reprezentačných zrazoch a výhrach Česka, podpichuje zväčša len on. Priniesol pokoj, darí sa mu a dúfam, že urobí dobrú kariéru.“

Vy ste dali spolu v tejto sezóne deväť gólov (osem v lige a jeden v Slovnaft Cupe). Už iba jeden zásah vám chýba k vyrovnaniu vašej najgólovejšej sezóny (v sezóne 2018/19 – desať gólov). Stanovili ste si nejakú métu?
„Nie, gólové méty si nikdy nedávam, nikdy som sa nepovažoval za strelca. Väčšinu zásahov, ktoré dávam, sú po dorážkach alebo jednom dotyku, tak ako to bolo proti Trebišovu. Lopta ma asi hľadá a ja stojím na dobrom mieste. Najdôležitejšie však je, že vyhrávame, že sa nám darí, že v šatni je dobrá atmosféra a partia. Moje góly sú už len čerešnička a aspoň si môžem z chlapcov uťahovať, že mi to padá (smiech).“

Musíte do šatne priniesť za góly a za narodenie dcérky Olívie aj nejaké prískočné?
„Chalani si želajú tatarák, keď máme to mäsiarstvo. Na druhú stranu však musím povedať, že od chlapcov sme po narodení Olívie dostali dar na rozbeh, keďže to teraz bude finančne náročnejšie. Chcem sa im aj touto cestou poďakovať.“

Liptovský Mikuláš sa aktuálne v neúplnej tabuľke vyhrieva na 1. priečke. Aký je to pocit?
„Hoci má Banská Bystrica dva zápasy k dobru, tak nám sa na tabuľku pozerá dobre. Konečne v niečom po určitom čase s kolektívom vynikáme. Do víkendu si to budeme užívať, všetci sa z toho tešíme.“

Počítali ste s tým pred začiatkom ročníka?
„Niektorí, najmä starší chlapci, sme si vraveli, že po prerušenej či nedokončenej minulej sezóne, je to teraz jedna z našich posledných šancí, takto spolu niečo dokázať. V klube naše aktuálne postavenie možno ani nikto nečakal, keďže finančná situácia je náročná, tak ako všade. Do sezóny sme šli s pokorou, vedeli sme, že sa môžeme oprieť jeden o druhého. Navyše veľkú úlohu zohráva aj tréner Zaťko, ktorý je pri tíme už tretiu sezónu. Všetko je tak, ako má byť a darí sa nám. Naše postavenie nie je ale žiadna náhoda, každý člen kádra má svoju kvalitu. Nebojíme sa súperov, hráme sebavedomo a séria jedenástich zápasov bez prehry hovorí jasnou rečou.“

Aký je kouč Zaťko v šatni?
„Má naozaj kopec práce, ale snažíme sa mu pomáhať. Navyše ťažké má to aj s nami, lebo niekoľkí chodíme popri futbale aj do práce, tak je to náročné všetko skĺbiť. Do šatne prináša pohodu, dobrú atmosféru. My sa necítime zviazaní, ale zároveň my sa snažíme sami na seba vyvíjať tlak, aby sme predvádzali čo najlepšie výkony. A ešte k trénerovi Zaťkovi doplním jednu vec, stačí sa pozrieť na jeho životopis, málo slovenských trénerov mohlo viesť tím na barcelonskom Nou Campe. Osobnostne sme si všetci sadli.“

Kde by ste sa chceli vidieť po poslednom jesennom kole?
„Verím, že zvládneme posledný zápas proti Púchovu a ako bude vyzerať ucelená tabuľka, to už nie je na nás. Uvidíme, aké výsledky budú mať ďalšie mužstvá. Verím, že sa udržíme najhoršie na druhom mieste a budeme zimovať v pohode. Následne uvidíme, čo príde na jar. Uvidíme, či vedenie klubu nás udrží pokope, či niekto nepôjde o stupienok vyššie. Momentálne sa nedá nič plánovať.“

ZROJ: futbalnet.sk