Píšu o nás ... MFK Tatran zimuje v nabitej druhej lige na druhej priečke a teší sa na štadión

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Minulý ročník druhej najvyššej slovenskej súťaže priniesol infarktový záver. Klub z Liptovského Mikuláša sa zachránil po tuhom boji. Do tejto sezóny išlo pod vedením trénera Štefana Zaťka obmenené mužstvo. Úspešnú jesennú časť sme

zrekapitulovali s prezidentom klubu Milanom Mikušiakom.

 

Vlaňajšia sezóna bola veľmi ťažká. Zachránili ste sa až v úplnom závere. Teraz je to iná

pesnička. Čo sa cez leto zmenilo?

– Áno, máte pravdu. Vlaňajšia sezóna bola ťažká a záver sezóny doslova hektický. Druhá liga sa ohromne skvalitnila a my sme ju asi  nedocenili. Z toho dôvodu sme sa rozhodli postaviť naše ďalšie účinkovanie na skúsenom odborníkovi, ktorého sme našli v podobe trénera Štefana Zaťka. Veľkú úlohu v tejto zmene zohral aj športový riaditeľ Ján Papaj, ktorý ho objavil. Ukázalo sa, že to bola správna voľba. Zachránili sme sa a od novej sezóny sme začali hrať iný futbal. Samozrejme, na toto mala dosah aj skutočnosť, že športový riaditeľ pozháňal vhodné typy hráčov, z ktorých niektorí už okúsili aj najvyššiu súťaž a zahraničie. Prišli Bartoš, Gerát, Laura, vrátil sa Ondrek, do brány sme angažovali Gábriša. Tréner spoločne s hráčmi namiešal kvalitný drink a úspech sa dostavil.

 

Po príchode trénera Štefana Zaťka mužstvo pravidelne boduje, vyhráva aj vonku. Myslíte, že ste našli dlhodobejšie riešenie na trénerskej stoličke?

– Osobne som spokojný, že sme našli trénera vyhovujúceho po pracovnej aj ľudskej stránke. Vie pracovať pod tlakom záchrany, ale dokáže aj pripraviť hráčov na víťazstvá. Za posledné štyri roky je to jediný tréner, ktorý viedol mužstvo vo viac ako 25 zápasoch. Na trénerskom poste vládne spokojnosť a ak sa nevyskytne nič mimoriadne, túto otázku máme vyriešenú na dlhšie obdobie.

 

Najlepším strelcom tímu je deväťgólový Dragan Andrić. Gólovo sa darilo aj Stašovi s Laurom. Koho považujete za ťahúňa tímu?

– Dragan Andrić je typologicky zakončovateľ, čo aj potvrdzuje. Sme radi, že sme našli strelca, ktorý sa vie presadiť. V minulých sezónach to bol problém. Bonusom je, že Andrić je aj výborným exekútorom pokutových kopov. Túto jeseň pretavil v gól hneď štyri. Staš a Laura vhodne dopĺňajú Andrića. Staš zahráva nepriame kopy, z ktorých tiež padajú góly a Laura potvrdzuje rýchlosť a neúnavnosť v bežeckých súbojoch. Samozrejme, okrem nich podávali nadštandardné výkony Kotora, Bartoš, Očenáš, Ondrek alebo brankár Gábriš. Postupne sa zlepšoval Janec, po zranení na poste stopéra aj Lišivka, no zranenie si obnovil. Zdravotným patáliám sa nevyhol ani Dušan Kucharčík, do zápasového rytmu sa dostával ťažšie. Dobrý štandard predviedli Gerát, Ondrek, ale aj Káčerík, ktorý po striedaní priniesol do hry oživenie. Hráči z lavičky dobre zapadli. Trotcenko dal gól Košiciam a zariadil remízu, mladý brankár Matúš Mikušiak ukázal svoje kvality v Šamoríne, kde sa veľkou mierou pričinil k zisku bodu. Do mužstva sa zapracováva Múdry, ktorý hra ešte za starší dorast. Denis Čery sa ukazuje ako kvalitný hráč, dokáže zahrať na viacerých postoch a forma mu každým zápasom rástla. Medzi stopérmi získava druholigové ostrohy Samuel Kuc. Niekoľkokrát vhodne zaskočil za zranených kolegov. Jeho čas ešte príde. Hodnotenie najstaršieho hráča v mužstve Jána Papaja som si zámerne nechal na koniec. Súčasne vykonáva aj funkciu športového riaditeľa. Aj keď nenastupuje pravidelne v základe, vždy ide na sto percent, bojuje a dokazuje vysokú výkonnosť. Dokáže zahrať v obrane aj zálohe. Takého hráča mať na lavičke je veľká vec. Blíži sa mu štyridsiatka, ale trénuje akoby mal dvadsať. Bude len od neho záležať, dokedy bude chcieť hrať. Samozrejme, že sa o tom s ním bavíme. Ja ho vidím do budúcna hlavne ako vrcholového funkcionára, ale je tu priestor aj v oblasti trénerstva. Čas ukáže, akým smerom sa uberie.

 

Dôjde počas zimnej prestávky v tíme k nejakým zmenám?

– Naši hráči majú poväčšine zmluvy do konca sezóny. Preto nepredpokladám veľký pohyb v kádri. Môže sa stať, že o niektorých hráčov môžu mať záujem iné kluby, vtedy je to podľa nových prestupových pravidiel len na nich. U nás sa vytvorila dobrá partia, ťahá za jeden koniec povrazu čoho dôkazom sú výsledky. Od jari ideme hrať na vynovenom štadióne. Je to ťahák aj pre hráčov, aby zostali a dotiahli sezónu do úspešného konca. Klub voči hráčom plní povinnosti nad rámec dohôd. Úspech teší každého funkcionára a vtedy sa vymýšľajú rôzne bonusy. Myslím, že hráči si tento prístup vážia, máme výborné vzťahy, vytvárame dobrú športovú a medziľudskú atmosféru v klube. Samozrejme, že nejaký pohyb bude. Našich hráčov máme na hosťovaní v 3. lige v Liptovskom Hrádku a práve niektorí z nich by sa mali zapojiť do prípravy u nás. Je tam vyliečený Laco, ktorý sa v lete podrobil operácii, ďalej Žákovič, Otruba a Porubän.

 

Odišli spomínaní hráči kvôli tomu, že druhá liga je náročná a vtedy na ňu nemali?

– Sledovali sme, ako sa im darí v nižšej súťaži. Ako som už spomínal, niektorí z nich budú oslovení, aby prišli do prípravy materského klubu. Myslím si, že po absolvovaní kvalitnej zimnej prípravy je v ich silách prebojovať sa do širšej zostavy mužstva. Klub má záujem, aby viac odchovancov pôsobilo v mužstve. Úroveň druhej ligy išla rapídne hore, hrá ju množstvo ligových hráčov, niekoľko mladých reprezentantov, ktorí vychádzajú z ligových akadémií a presadiť sa proti nim v našich podmienkach je veľmi ťažké.

 

Ktoré tímy sú v druhej lige najťažšími súpermi?

– V súčasnej sezóne je konkurencia silná ako nikdy predtým. Veľa mužstiev v nie tak dávnej minulosti hrali najvyššiu súťaž, niektoré dokonca federálnu ligu a európske poháre. Začnem baštami futbalu ako Lokomotíva Košice, Inter Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Dubnica, Prešov či Petržalka. V najvyššej súťaži hrala Skalica či Bardejov. Ambície majú v Poprade, Žiari nad Hronom a Komárne. Najťažší súper sa nedá vybrať. Každý môže poraziť každého. Videli sme to v poslednom kole, keď predposledné Lipany zdolali dovtedy neporazeného lídra súťaže. V súťaži neexistuje pokojný stred tabuľky. Buď ste vysoko a bojujete o postup, alebo o vypadnutie. Náš klub ešte nikdy takú ťažkú súťaž nehral. Štyri mužstvá vypadávajú a konkurencia v boji o zotrvanie je obrovská.

 

Máte pocit, že súťaž stále napreduje? Nemalé financie majú v Komárne, Poprade či Šamoríne. Čo ešte lige chýba k tomu, aby bola zaujímavejšia nielen pre hráčov, ale aj divákov?

– Napreduje silným tempom. Po tom, ako bola vytvorená Asociácia klubov 2. ligy a bol vytvorený licenčný systém, súťaž nabrala vážnosť a svojou organizáciou sa vyrovnáva najvyššej súťaži. Začali sme uskutočňovať priame prenosy zo zápasov cez Futbalnet, ktoré fanúšikovia sledujú so záujmom. Otvoril sa väčší priestor v hlavnom športovom denníku, viacej priestoru dostáva súťaž aj na stránkach SFZ a Futbalnetu. Hlavne na štadiónoch pribúdajú diváci a to je sumárny výsledok. Po zrekonštruovaní štadióna v Žiari nad Hronom sú pravidelne viac ako tisícové návštevy, podobné to je aj v Petržalke či Komárne. Verím, že aj na náš nový štadión si nájde cestu viacej divákov. Samozrejme, bude to závisieť aj od výsledkov a kvality hry.

 

Už teraz má Tatran viac víťazstiev a len o tri body menej ako po celej minulej sezóne. Dá sa povedať, že záchranárske práce vás nezastihnú ani pri totálnej kríze. Čo je cieľom do jarnej časti?

– Máme 33 bodov, na jar hráme osem zápasov doma a len päť von. Zdalo by sa, že táto situácia nás predurčuje na popredné priečky. Musíme byť opatrní. Zimná prestávka je dlhá a forma môže klesnúť, nedajbože prídu zranenia a problémy sú zrazu tu. Veľkým mementom je vlaňajšia Spišská Nová Ves. Po jeseni bola štvrtá, na jar hrala jedenásť zápasov doma, získala len bod a vypadla. Takže žiadne veľké ciele nemáme. Chceme pokračovať v tom, čo sme začali v lete. Skromne ísť s pokorou od zápasu k zápasu a keď budú priaznivé výsledky, uvítame ich všetci a v dobrej atmosfére otvoríme zmodernizovaný štadión. Je normálne, že so žiadnymi záchranárskymi prácami neuvažujeme. Chceme zostať v slušnej pozícii v kvalitnej druhej lige. Pre Liptovský Mikuláš je veľmi dobrou súťažou.

 

Klubu sa zadarilo aj v pohári. Fortunaligovú Nitru ste mali na lopate, zradil penaltový rozstrel. Ako hodnotíte vystúpenie v pohári? Nebola škoda, že Mikuláš opäť ne-hral s účastníkom najvyššej súťaž doma?

– Postup medzi najlepšiu šestnástku sme brali ako samozrejmosť. Aj keď vonku, no hrali sme s mužstvami z 3. a 4. ligy. Osemfinále v Nitre sme mali veľmi dobre rozohrané. Škoda, že sme za stavu 2:1 nepremenili pokutový kop a neodskočili na rozdiel dvoch gólov. Nitra bola poriadne rozobratá a dovolím si tvrdiť, že by sme zápas dotiahli do víťazného konca. Bohužiaľ, nestalo sa tak a v penaltách sme neboli úspešní. Treba však povedať, že naše mužstvo u prvoligistu zanechalo výborný dojem a predviedlo kvalitný výkon. Je na škodu veci, že sme nemali šťastie pri žrebovaní a všetky zápasy pohára sme odohrali vonku. Isto by prišlo na zápas viacej divákov ako v Nitre, kde ich bolo 700.

 

Klub prežíva historické mesiace. Okrem solídnych výsledkov sa rekonštruuje štadión. V akom štádiu je prestavba? Kedy budú môcť diváci prísť na nový zrekonštruovaný štadión?

– Je to tak, náš klub skutočne prežíva historické obdobie. Mužstvu sa darí ako nikdy predtým. Štadión dostáva novú tvár a futbal v našom meste sa silno zakoreňuje. Sú to príjemné chvíle, aj keď to všetko prináša svoje obete. Aktuálnu potrebu finančných prostriedkov sme si nepredstavovali. Nároky stúpajú. Ruka v ruke rastú aj náklady, a to nielen na samotnú činnosť, ale potrebné sú financie na splatenie nášho podielu pri spolufinancovaní rekonštrukcie štadióna. Tento záväzok klub značne zaťaží aj do ďalšieho obdobia. Je potrebné ho splniť, aby sme mohli štadión dokončiť a jarnú časť odštartovať už na zmodernizovanom štadióne.

Slávnostne ho chceme dať k dispozícii našim verným fanúšikom a ostatným divákom. Nové vhodnejšie podmienky by mali pritiahnuť viacej divákov a spoločne s kvalitnou hrou mužstva by mali byť tým hlavným atribútom na zvýšenie záujmu ľudí o futbal v našom meste a okrese.

 

Autor: Roland Hric