Náš výlet do Londýna

Syn začal hrávať, resp. trénovať futbal len v septembri minulého roka. Keď sme sa v decembri zúčastnili slávnostného programu klubu MFK Tatran Liptovský Mikuláš, Futbal je hra v Dome kultúry, vedeli sme síce že je prvá cena v tombole zájazd na zápas Chelsea – Everton, ale ani sme len nesnívali o tom že by sme mohli vyhrať. My predsa také šťastie nemáme. A predsa! Zo štyroch našich tombolových lístkov bol jeden ten šťastný! 

 

Synova radosť nemala konca kraja. A ja som sa tešila s ním, i keď v hlave sa mi už premietali veci, ktoré bude treba vybaviť. Skontaktovali sme sa s cestovnou kanceláriou, ktorá zájazd zabezpečovala, aby sme zistili podrobnosti a dotiahli formality. Vybavili sme synovi pas a už len čakali na termín odletu. Spolupráca s „cestovkou“ bola bezproblémová. Telefonicky i emailom sme dohodli všetko a na letisku v Bratislave v deň odletu sme sa stretli so zástupcom CK, ktorý nám odovzdal všetky potrebné doklady – letenky, ubytovací poukaz, poistenie a samozrejme lístky na zápas.

 

Odlietali sme 21. februára o 9.55. Pre nás to bol prvý výlet do Londýna a aj prvý let lietadlom. Takže obavy a nervozita boli namieste. Teraz, keď už je po všetkom môžem povedať, že sme sa obávali celkom zbytočne. Všetko bolo super zariadené. Prileteli sme na letisko Stansted čo je cca 30 míľ od Londýna. Let bol dobrý bez problémov, Tobimu sa páčilo. Keďže pre nás to bol ako som už spomínala prvý výlet do obrovského Londýna, CK nám zabezpečila odvoz z letiska na hotel, aby sme neblúdili.  V Londýne funguje tzv. československé taxi, takže pre nás prišiel taxík s poľským šoférom, ktorý  hovoril vcelku slušne po česky i po slovensky. Odviezol nás na hotel, kde nás už čakal slovenský sprievodca Michal. To bol človek, na ktorého sme sa mohli počas pobytu kedykoľvek obrátiť, keď sme niečo potrebovali.  

 

Hotel bol pekný, komfortný a mali sme izbu s výhľadom na národný futbalový štadion Wembley. Keď sme sa ubytovali, išli sme za sprievodcom aby nám poradil, ako sa v metropole pohybovať a ako sa dostaneme k nejakým múzeám a pamiatkam. Hneď pri hoteli sme mali stanicu metra. Ako sme zistili pohybovať sa po Londýne metrom je vcelku jednoduché. Na každej stanici je mapa, trasy sú dobre označené, rýchlo sme sa zorientovali. Problém je snáď len to množstvo ľudí. Raz sme museli prestupovať, ale nakoniec sme sa pohodlne dostali do Natural History Museum, kde sme strávili zhruba dve  hodiny na výstave  Milión  rokov človeka. Boli tu rôzne kamene a drahokamy, ukážky rôznych prírodných javov, zažili sme simuláciu zemetrasenia, videli sme ako vzniká sopka a čo sa deje keď sa zobudí a mnoho ďalšieho Hneď cez cestu bolo ďalšie múzeum, kde vystavovali rôzne predmety  a sochy z rôznych kultúr sveta. Potom sme sa už pobrali na hotel, nakoľko už bolo neskoro večer a aj sme boli dosť unavení. 

 

Na druhý deň sme sa už tešili na futbal. Ten začínal o 12.45 ale už o 10tej sme aj so sprievodcom Michalom odchádzali na metro. Radšej sme išli skôr a tak sme boli na Chelsea štadióne už viac ako hodinu pred zápasom. Ale nenudili sme sa tam. Pozreli sme si okolie, plagáty futbalistov a potom sme sa vybrali hľadať naše miesta. Našťastie tam  bolo množstvo uniformovaných strážnikov – ktorí nám ochotne poradili kadiaľ ísť. Pri štadione je aj múzeum Chelsea a obchod s ich suvenírmi, ktoré sme samozrejme nemohli obísť. Po zápase sme si tu kúpili šiltovky.  Pri vstupe na štadión nám strážnik skontroloval príručnú tašku. Mali sme v nej aj 2 fľaše s vodou a kuriozitou pre nás bolo, že nám  z nich strážnik zobral vrchnáky. Nuž bezpečnostné opatrenia sú bezpečnostné opatrenia. Cca hodinu pred stretnutím sme už boli na miestach a mohli sme sledovať rozcvičku obidvoch mužstiev. Mali sme dobré miesta, na bočnej strane ihriska a výhľad bol dobrý.

 

O 12.45 to vypuklo. Štadión bol vypredaný. Zápas bol super, škoda že padol len jediný gól, aj to až v predlžení v 93. minúte, no atmosféra na štadióne bola vynikajúca. Viac ako 41 tisíc fanúšikov svojich hráčov neustále povzbudzovalo, každú akciu odmenili potleskom, spievali chorály a keď padol gól tribúny burácali. Bolo to úžasné. Celá jedna sekcia za bránou bola vyhradená pre fanúšikov hostí. Krátko pred koncom stretnutia sa pri nich začali zhromažďovať uniformovaní strážnici, pre prípad nejakých výtržností, ale našťastie nemuseli zasahovať.

 

Napriek prehre Evertonu sa ich fanúšikovia správali pokojne. Po záverečnom hvizde rozhodcu, opäť nastal búrlivý potlesk a chorály na slávu Chelsea. No proste skvelá atmosféra. Takmer polhodinu nám trvalo kým sme sa dostali zo štadióna von. Tu nás už opäť čakal sprievodca Michal, s ktorým sme sa vybrali poobzerať najznámejšie londýnske pamiatky. Začali sme pri Buckinghamskom paláci – tu Tobi skonštatoval,  že on by postavil krajší, pokračovali sme na Trafalgar Square – najzaujímavejšie tu bolo pre Tobiho liezť po Nelsonovom stlpe, pred budovou National Gallery sme zhliadli nejakých pouličných umelcov, potom sme pokračovali cez Westminster, obdivovali historické budovy, našli sme prísne stráženú Downing street 10 – sídlo britského premiéra a skončili sme pred známym Big Benom. Pravda je, že už tu bol Tobi dosť unavený z toľkého chodenia. Ešte sme sa však metrom presunuli na Tower Hill, kde sa nachádza známa pevnosť Tower a hádam najznámejší most Tower Bridge. Známe London Eye - londýnske oko sme videli len z diaľky, nakoľko tam by sme sa ani neodvážili ísť a navyše podľa nášho sprievodcu, sú tam čakacie doby aj do dvoch hodín.

 

Tower Bridge bol naša posledná zastávka, čo sa týka obzerania pamätihodností Londýna. Tobiáško bol už taký unavený, že sa ledva vliekol a tak sme sa pobrali na cestu na hotel. Nuž londýnske pamiatky dajú človeku riadne zabrať a deťom obzvlášť!  Bol to únavný, ale super deň! A navyše sme ho absolvovali s vybitým mobilom. Na hoteli sme si chceli mobil dobiť, ale nastal problém. V Anglicku majú iné elektrické zástrčky, do ktorých tie naše slovenské koncovky nepasujú. Našťastie na recepcii mali konvertor – takže napokon sa nám telefón podarilo dobiť a hneď oznámiť všetky dojmy z celého dňa domov. Vyčerpaní, ale šťastní sme rýchlo zaspali.

 

Na ďalší deň – už posledný – sme si pobalili veci a pripravili sa na odchod na letisko. Lietadlo nám letelo až večer o 18.55 ale už doobeda sme museli vypratať izbu. Batožinu sme si však mohli uschovať v hoteli a vybrali sme sa na prechádzku po okolí. Potom sme si v kaviarni hotela dali kávičku a koláčik a čakali na taxík, ktorý nás odviezol na letisko. Let prebehol pokojne, opäť bez problémov a krátko pred desiatou hodinou večer sme pristáli na bratislavskom letisku. 

 

Čo dodať na záver? Pravdupovediac doteraz akosi nemôžeme uveriť, že sa nám niečo také pošťastilo. Nečakaný výlet do Londýna a skvelý zážitok na zápase Premiere Lige. Touto cestou chceme poďakovať MFK Tatran Liptovský Mikuláš za to, že vybavili takú lukratívnu cenu, ktorá naozaj stála za to. Ďakujeme, že sme sa mohli vďaka Vám takéhoto výletu zúčastniť a zažiť niečo, čo by sme bez Vás asi nikdy nezažili. 

 

PS: Tento rok kupujeme lístky do tomboly opäť!